Let netrval nastastie az tak dlho, ale malo mi chybalo aby som nevypenil pri pasovej kontrole, ktora nemala konca kraja… Na letisku nas uz cakali Duro so Zuzkou, a tak sme sa hned zoznamili s nasim Jeep Grand Cherokee Laredo a najme otestovali velkost jeho batozinoveho priestoru. Tento test pre uspech opakujeme kazdy den .

 

Nasa prva spolocna cesta viedla do supermarketov - nakupit najnutnejsie veci ako campingove stolicky, vacsi plynovy varic a truhlu na strechu. Bohuzial sa vybralo nakupovat aj vsetkych 5 milionov obyvatelov Santiaga takze predstava Patagonie - krajiny pustej a neobyvanej - vystriedala realita US konzumenho zivota. Vianocna atmosfera bola silnejsia nez u nas, polovica zamestnancov nas vitala s cervenou ciapkou na hlave. Vsetci Chilania usilovne platili kreditkami/debetkami hoci pri kazdej druhej platbe mali problem s kreditom…. Mal som dojem ako by sa malo rozvinuta krajina snazila zrazu prilis rychlo podobat na svoj vzor so severu - pripadalo mi to vcelku komicke. A pritom si Chilania myslia ze Peruanci su cigani a Bolivijcania zlodeji. Okamzite po nakupoch sme vyrazili na juh a ficali o 106 - doslova, kedze nasmu Laredu tato rychlost sposobuje najmenej problemov az do vecera, ked sme zakempovali hned pri ceste na nie velmi posobivom mieste - ale ucel svati prostriedky. Highlitom dna bola porada po veceri vo velitelskom stane ohladom dalsieho programu, asi piata v poradi od zaciatku planovania expedicie. Konecne totiz mame v ruke fixne terminy na lod z Punta Arenas do Puerto Williams - 27/12/05. Odratajme Vianoce a 5-6 dni na Torres del Paine a zostalo nam 12 dni ktore trebalo vyplnit. Villarica akosi stratila na lakavosti a kedze sme sme boli stale znechuteni z prepchateho Santiaga, volba padla na Vulkan Mocho a Choshuenco (hladajte mestecko/dedinku/usadlost rovnakeho mena) v Lake Districte. Oblast doslova a do pismena off the beaten track. Dalsim bodom bude Nahuel Huapi v Argentine, spat do Chile na Carretera Autral a dole do Torres. Uvidime ako plan bude zodpovedat realite.V pondelok sme museli vybavit technicku kontrolu Lareda. Pri kupe v novembri sa sice urobila ale potvrdena moze byt az v decembri - kazde auto ma presne urceny mesiac v ktorom musi ist na techniku kontrolu. Poriadok musi byt.

Zastavili sme sa teda v Temucu - zive mestecko s rusnym centrom a vybornymi jahodami Trochu sme nasali atmosferu a kontakt s ludmi a opat sme sa zavreli do Lerada a ficali dalej. Az po Villaricu bola vcelku slusna ale mapa davala tusit ze dzip po prvy krat preukaze svoje schopnosti na utlacenej hline, blate a strku. Dokopy sme presli cca 60km po nespevnenych cestach, z toho asi viac ako polovicu po uplne hroznych cestach priemernou rychlostou 15-20km/h. Blato, volny strk, obrovske diery, nespevnene drevene mosty….proste parada Plne nalozene auto muselo ukazat vsetko svoje umenie, 4×4 pohon nastastie naozaj fungoval ale soferske umenie bolo rovnako potrebne. Vecna skoda, ze v ramci priprav sme neskusili vyjst s nejakym 4×4 na Popradske pleso - po turistickej znacke. Takto sme zbierali skusenosti na ostro. Cielom etapy bolo Enco - chcel som napisat mestecko, potom som to opravil na usadlost ale najlepsie ho vystihuje koniec sveta…. Na zaverecnych kilometroch sa nam oproti vyrutila zelena Toyota - jedno z mala aut co sme na tych cestach stretli a sofer nam oznamil ze cele Enco je “Private Property” (zrejme drevorubacska spolocnost) a nemame tam co hladat. Pripustil, ze tade vedia cesta do Ski Resort Choshuenco ale je vraj obtiazna a kedze sa zotmelo tak nam neradil ist dalej. Ubezpecili sme ho, ze sa vratime spat do posledneho mestecka kde prenocujeme a ked odisiel, postavili sme stany za prvou zakrutou. Aj tak sme chceli skoro vstavat a snad nas nikto nenachyta…

Tento príspevok bol publikovaný dňa 9. December 2005 (Friday) o 1:00 v kategórii Chile, Cesta. Autor: Mataj. Reakcie na tento príspevok môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál. Môžete napísať reakciu alebo trackback z vášho webu.