Po ziskani dalsi informacii v Coyhaique sme sa rozhodli ze najlepsi sposob ako sa dopravit do Torres del Paine bude prejst do Argentiny a tam po Ruta 40 zbehnut na juh. Presli sme hranicnim prechodom pri Puerto Ingeniero Ibanez kde podla slov chlapika na hranici prejde 15 - 20 aut denne. Slovakov tam este nezazili.

Prva cast do mesta Perito Moreno bola dost narocna, boli tam kopce a vela zakrut takze bolo treba ist pomaly. Do Perito Moreno sme dosli ked bola siesta takze sme okrem benzinu nestihli doplnit ziadne zasoby. Naplnili sme aj kanister, kedze nas cakalo asi 600 km do El Calafate. Cestou sice mali byt 2 pumpy ale nechceli sme sa na to spoliehat. Este sme si dali skontrolovat zadne tlmice na aute, lebo nas nejak viac vzadu hojdalo ako by bolo zdrave a vyrazili sme do pampy.

 

Pampa sa vyznacuje tym, ze tam nic nie a este tym, ze je nadherna. Je to taka step, miestami az polopust, kde rastu trsy travy, nizke kriky a bodliaky. A ziju tam zvierata. Alpaky, pstrosy, drave vtaky, dobytok a kone. Vid. foto. Cast pampy okolo Ruta 40 je dost zvlnena, sem tam sa tam vyskytne nejaky kanon (akoze kañon a nie delo). Nadmorska vyska tam je cca 600 az 900 metrov a niektore kopce dosahuju az 2000 metrov.

Na pampe su aj male nahorne plosiny velke asi tretina Slovenska. Jedna sa volala lakavo Meseta de la Muerte. Cesta pampou, ako uz byva v kraji zvykom, nie je asfaltova ale mierne spevnena kamenisto hlinena draha. Opravuju ju dost casto take dlhe a tenke buldozery, ktore maju v strede pluh. Je velmi siroka, asi tak 20 metrov, ale usek, ktory sa da pouzivat na jazdu ma sirku asi tak 10 metrov. Castokrat je vyjazdeny iba jeden pruh, ale kedze auto stretnete tak raz za pol hodinu az hodinu, nie je v tom problem. Na niektorych usekoch sa da ficat bez problemov stovkou. Respekt vzbudzuju specialne zabrany kvoli dobytku. Su to zelezne rosty krizom cez cestu, cez ktore krava neprejde. Treba pred nimi spomalovat, lebo clovek nikdy nevie, ako velmi vytrcaju.

Z Perito Moreno sme presli viac ako 500 km, pricom cestou bolo jedno mestecko s asi 10 domami. Zastavili sme na Estancia La Siberia. Estancie su take male usadlosti, ktore sa nachadzaju pri ceste alebo aj niekolko desiatok kilometrov od nej. La Siberia bola asi 1 km od cesty a ponukali tam kemping a veceru.

Ked sa prisli do dvora, privitala nas mala alpaka. To je taka srnka s dlhym krkom. Chovali ju tam ako domace zviera. Na estancii byvala rodinka z malym dievcatkom a so synom. Dievcatko si s alpakou zjavne rozumelo. S alpakou si rozumel aj Mataj a velmi dobre sa spriatelili. Okrem alpaky tam chovali aj male pstrosy. Vid. fotky.

Na veceru sme si dali hovadzie platky a lokalny salat pozostavajuci z paradajok, cibule a este niecoho na co si napamatam. Maskrta to bola vydatna a chutna.

Rano sme skoro vyrazili, aby sme stihli El Calafate este pred siestou.

Tento príspevok bol publikovaný dňa 17. December 2005 (Saturday) o 0:17 v kategórii Argentína, Fotky, Cesta. Autor: =maťo=. Reakcie na tento príspevok môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál. Môžete napísať reakciu alebo trackback z vášho webu.