Okrem trekov sme nejaky ten cas pobudli aj v patagonskych mestach a mesteckach. Niekde sme sa zdrzali len niekolko hodin a niekde sme ostali aj dlhsie. Najzaujimavejsie z Argentiny boli San Martin de los Andes a San Carlos de Bariloche. V Chile sme najviac casu stravili v Puerto Natales a Punta Arenas, kde sme prave teraz.

San Martin de Los Andes

 

Do San Martina sme dorazili hned po vyrieseni problemov s poistenim auta v Argentine a bolo to nase prve argentinske mesto. Vyrazili sme teda hned na stejky do jednej z najlepsich restauracii a celkom sme si ich uzili.

Asi vsetky mesta, ktore sme navstivili, maju pravouhle ulice. Kazdy blok ma 100 metrov a v uplnom centre je park. Takisto to bolo aj v San Martine. Velmi nas vsak prekvapilo, ze az na tie pravouhle a siroke ulice to mestecko vyzeralo ako vystrihnute z Alp. Pekne upravena zelen, farebne kvety, drevene domy a hotely, obchody so sportovymi potrebami a suvenirmi, okolo 2000 metrove kopce, no skratka Madonna di Campiglio na juhoamericky sposob.

Potesili nas aj argentinske ceny. Ta restauracia, v ktorej sme mali stejkove hody bola jedna z najdrahsich a komplet vecera nas vysla 60 pesos na osobu (1 arg. peso = 10 korun), ale nie je problem dat si vynikajuci stejk aj za stvornasobne nizsiu sumu.

Inak San Martin ma asi 25000 obyvatelov.

San Carlos de Bariloche

 

Bariloche bola nasa zakladna pre trek v narodnom parku Nahuel Huapi. Je to vacsie mesto ako San Martin a zije tam asi 100000 ludi. Je este turistickejsie a na kazdom rohu je nejaka agentura ponukajuca vylety do okolia. Architekturou sa da porovnat so San Martinom ale vsetko je trochu vacsie. Domy su trochu vyssie, hotely vacsie, na uliciach je viac ludi. Tak ako San Martin aj Bariloche lezi na brehu nadherneho jazera.

Okolo mesta je niekolko dovolenkovych destinacii. Velke lyziarske stredisko Villa Catedral, kde sme zacinali nas trek, sa da porovnat s hociktorym alpskym strediskom - vela lanoviek, vela zjazdoviek, hotely a obrovske parkovisko. Kedze je tu momentalne hluche obdobie pred letnou sezonou, skoro vsetko bolo zatvorene.

Jednym z najluxusnejsich juhoamerickych dovolenkovych resortov je polostrov Llao Llao asi 20 km od Bariloche. Polostrovu dominuje rovnomenny luxusny hotel s vyhladom na nadherne jazera a zasnezene vrcholy narodneho parku. Nechyba ani golfove ihrisko. Okolo Llao Llao je niekolko mensich jazier a velke jazero Nahuel Huapi. Vytvaraju tak velmi clenite zelene pobrezie s mnozstvom malych zalivov a prepojenych jazier. Nieco podobne sa v Europe asi neda najst, kedze na to mame malo miesta.

Puerto Natales

 

Puerto Natales je chilsky pristav so 17500 obyvatelmi. Narazili sme tu na typicku juhopatagonsku architekturu. Takmer vsetky budovy boli postavene v style tzv. farebneho plechizmu. Skratka boli obite plechmi zafarbenymi vyraznymi farbami. Ku Puerto Natales siaha dlhy zaliv, ktory na prvy pohlad vyzera ako jedno z mnohych jazier, ale morske potvory a riasy na brehy prezradia, ze ide o more.

Puerto Natales sluzi ako vychodzi bod pre navstevy Torres del Paine, hoci je odtial vzdialeny minimalne 3 hodiny jazdy po ceste, ktora je len na kratkom useku asfaltova. Cize je to tiez dost turisticke mesto, kde su v kazdom bloku v centre minimalne tri agentury ponukajuce vylety do Torres alebo k ladovcom.

Inak Puerto Natales vyzera presne tak, ako sme si predstavovali typicke mestecko na juhu Patagonie. Vietor, farebne domy, nadherna obloha s pestrymi mrakmi, zubate slnko, vyhlad na vzdialene zasnezene hory cez zaliv, skratka Patagonia, nastastie bez dazda.

Kedze ide o pristav, okrem stejkov tu robia aj velmi dobre morske potvory. A preto sme to vyuzili pri stedrovecernej veceri. Navsteva polnocnej omse nam ale nevysla. Hoci kazdy nam tvrdil, ze omsa bude, o dvanastej sme pred kostolom stretli len zopar cudzincov. Omsa bola az na druhy den o jedenastej z dost chudobnou ucastou. Takze patagonski katolici sa velmi nepochlapili.

Punta Arenas

Punta Arenas ma vyse 120 tisic obyvatelov a od 250 km vzdialeneho Puerto Natales je hned na prvy pohlad ine. Pri prichode do mesta boli vidno, ze mesto nezije iba z turistiky a polnohospodarstva. Je to velky pristav s priemyslom, takze mesto zacina roznymi priemyselnymi zonami a nakupnymi centrami.

Okolo centra to su klasicke plechom obite farebne domy, hoci je tu aj velmi vela murovanych domov. Ale centrum je uplne ine - niekolko poschodove kamenne a murovane vily a palace zo zaciatky minuleho storocia su ako vystrihnute z centra ktorehokolvek europskeho centra. Nechyba ani tradicny perfektne upraveny park s velkou sochou Magallanesa.

Mesto je na brehu Magallanesovej uziny a napriek tomu, ze je to jedno z najjuznejsich miest na svete, nie je az tak na juhu, ako by sa mohlo zdat. Totiz nachadza sa na 53 stupnoch juzne zemepisnej sirky. Co je porovnatelne so severmou zemepisnou sirkou Amsterdamu alebo Berlinu. No skratka juzna pologula ma menej pevniny a ovela viac na juh sa tu ani velmi nedostanete.

 

Tento príspevok bol publikovaný dňa 26. December 2005 (Monday) o 19:08 v kategórii Chile, Argentína, Fotky. Autor: =maťo=. Reakcie na tento príspevok môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál. Môžete napísať reakciu alebo trackback z vášho webu.