A hlasime sa opat z El Chaltenu. Vsetci vo velkej pohode, osprchovani a vyteseni z poslednych dni.

Jedneho dna zahlasil Duri “Ajskepsirkit”, vychodiskovy bod El Chalten, a ze bude potrebny guide a obnasa to nejake dni spania na lade. Po prichode do El Chaltenu sme pozistili vsetky informacie a zhodnotili, ze vyrazime na Ice Cap Circuit, cize okruh cez ladovec Hielo del Sur na vlastnu past. Ved skusenosti mame . Hielo del Sur je jeden z najvacsich kontinentalnych ladovcov s rozlohou 20.000 km2.

 

Vsetky hracky potrebne na pohyb na lade je mozne zapozicat si v El Chaltene. Po logistickom meetingu sme sa pobalili na 5-8 dni, kedze trek je v Patagonii a pocasie moze sposobit aj dni nuteneho oddychu v stane.

Prisiel den nastupu na trek, vsetci pripraveni, plni ocakavnia. Samozrejme, nic nejde lahko a bez komplikacii by to nebolo az take zaujimave. Pri nastupe na trek sme chytili defekt, a tak este sme si precvicili vymienanie rezervy. Vymena pneumatik nam uz idem vyborne – kazdy ma svoju funkciu, vsetko pekne organizovane.

Spat k nasmu okruhu.

Pocasie nam prialo a boli sme ti stastni, ktori dokoncili tento trek. Patagonske pocasie sa ukazalo v plnej krase a pre mna to bolo nieco neskutocne a nove. Vsetky zivly – voda, vietor, slnko sa zjavia v ten isty cas a kazdy v plnej sile. Dnes nam prazilo slnko do toho intenzivne prsalo a fukal vietor. Pocasie sa tu strieda vo velkych frekvenciach. Mali sme dni kedy bolo tazke kracat kedze vietor nas zanasal, dni kedy dazd a sneh zneprijemnoval nasu cestu.

Po prvom dni treku sa raz krajiny dramaticky zmenil. Lesy, luky posiate kvetmi sa razne zmenili na hole skaly, pokryte stekajucou vodu, vrcholy pocukrene cerstvym prasanom a samozrejme obrovske masy ladu tlaciace sa do doliny. Postupne nas opustali skaly a zacal prevladat lad, ktory nas sprevadzal az do posledneho dna.

Samotny vystup na ladovec Hielo del Sur bol stredne narocny a absolvuje sa len v dobrom pocasi. My sme zvolili pomaly vystup, kedze pocasie nebolo idealne a preto sme sa rozhodli prespat v menej obvyklom mieste spania na tomto treku. Ten zazitok spat pod sedlom ladovca na skalach je tazko opisatelny. Pocas celej noci ma budil treskot ladu a chvenie skal. Kedze v Patagonii vraj nie su burky bolo jasne, ze su to padajuce seraky (kusy ladu) do doliny z protisvahu, ktory bol od nas vzdusnou ciarou asi 500 m. Rano sa tento jav este zintenzivnil… a bolo to tu - jasna obloha, slnko opierajuce sa na okolite stity zhadzujuce kusy ladu velke ako auto a pre nas cas vystupit na Hielo.

Pri pohlade na Hielo del Sur som mal pocit ako pri svojom prvom zazreti inverznej oblacnosti z Kralovej hole. Z obrovskej plosiny ladu sa vynarali masivne stity a vyditelnost dosahovala niekolko desiatok kilometrov. Skratka Antarktida. Tento priestor sme si uvedomili len potom, co sme po 8 hodinovom slapani nedosli takmer nikam. Pripadol nam to akoby sme stali na jednom mieste. Rozmery priestoru sme si uvedomili aj casovym omeskanim zvuku rachotu serakov z okolitych stitov. Najmohutnejsie sa nad vsetky stity tycili Fitz Roy a Cerro Tore lokalni matadori a turisticke magnety tejto lokality.

Viacdnove trekovanie na lade ma svoje caro, specifika a zaroven monotonost. Je pomerne narocne sa pohybovat po zvrasnenom lade a hladat cestu medzi prasklinami, ale na druhej strane nekonecne slapanie plosinou snehom/ladu nie je prave zabavne. Bombonikom celodeneho putovaniam ladom je budovanie kempu na snehu. Pripominalo nam to detske casy a stavanie iglu. Pekne bolo vidiet, aku zalubu mal Mataj, ked doma nasnezilo. Inac je to vyborne zahriatie pred vecerou. Taky snehovy mur sa stavia do vysky stanu a zistili sme, ze v informackach ludkovia nespasovali pri vysvetlovani vyznamu vysokeho muru. V jednom bivaku sme podcenili kamenny mur a v noci sme museli dostavovat stavat.

….z celkovej dlzky ladovca sme ukrojili iba 35 km, ale ako kostovka z pobytu na lade dostacujuca. Vsetkym vam ju odporucam! Aby som nezabudol, Argentincania spestrili zostupovu fazu treku ´tiroleanom´ . Na dvoch fixnych lanach sa prelanuje asi 10 m hlboky kanon. Absolutna zabavka a to este mate batoh zo sebou, kebyze vyhladnete, alebo mate chut na dusok tekutiny.

Trek den po dni nepopisujem. Pre vsetkych, ktori sa sem chystate – mapy nie su presne, resp. vrstevnice nesedia, GPS body v mapach su mimo realnych a su stare. Jedine aktualne GPS body maju na informaciach narodneho parku a Duri . Cely trek mame zaznamenany a spolu s popismi vsetkych trekov sa objavi v neskorsich clankoch.

Na zaver mimo temy - dnes nas oslovila skupinka siestich ceskych turistov, ktori nas spoznali podla webu : ) . Vsetkych pozdravujeme! A stretli sme Slovenku Maju, ktora robi sprievodkynu po Juznej Amerike. Pozvali sme ju na nasu parillu (argentinsku grilovacku) a dozvedeli sme sa vela uzitocnych veci. Maju tiez pozdravujeme!

Tento príspevok bol publikovaný dňa 14. January 2006 (Saturday) o 12:47 v kategórii Argentína, Fotky, Trek. Autor: Šaňo. Reakcie na tento príspevok môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál. Môžete napísať reakciu alebo trackback z vášho webu.