Den po nestastnej Puconskej epizode sme sa normalizovali a nalada sa vratila naspat. Na plane sme mali zajst cestou do Santiaga do nejakych termas (termalnych kupelov). V Temucu sme dali upravit rozbite okienko a takmer sme aj predali auto. Potom sme odbocili z dialnice a po prasnej ceste sme dorazili po hodine do Termas de Tolhuaca.

 

Termas

Termas de Tolhuaca maju nejake to ubytovanie ale hlavne jeden termalny bazen. Ked sme tam vecer okolo desiatej prisli, tak bol sice uz zatvoreny, ale specialne pre nas ho otvorili, kedze na informackach na povedali, ze bazen je otvoreny non-stop. Ferovy pristup. Takze sme sa tam az do bezvedomia vyclapkali sami vo velkom bazene. Pozorovali sme hviezdy a snazili sa nezaspat. Narocna cinnost.

Vino

Rano sme vyrazili dalej. Isli sme do Santa Cruz pozriet si jednu z najznamejsich cilskych vinnych oblasti udolie Colchagua. Vyraba sa tam hlavne cervene vino z odrod Cabernet Sauvignon, Merlot, Carmenere, Syrah, Malbec a Cabernet Franc. Lokalna specialita je spominany Carmenere, ktory sa v Europe prestal pestovat koncom 19. storocia, ked boli francuzske vinice znicene voskou vinicovou. Biele odrody hrozna sa tam pestuju tiez, ale blizsie k oceanu, kedze vyssie teploty vo vnutrozemi praju skor cervenemu vinu.

V Santa Cruz sa nahodou cez vikend konali gurmanske slavnosti. Okruh vinnymi pivnicami sa nam nepodaril, kedze sme do mesta prisli neskoro, ale gurmanske slavnosti nam to plne vynahradili. V hlavnom parku boli stanky s roznym jedlom. Ochutnali sme asi vsetko a vsetko bolo vyborne. Vacsinou tam ficalo maso, asi vsetky druhy od bravcoveho az po pstrosie. Sladkosti stali tiez za to ale najviac sme sa tesili na vino, ktore tam bolo tiez. Tak sme za cely vecer spolocne vydegustovali pomerne dost vela flias vina pri stankoch roznych lokalnych vyrobcov. Sustredili sme sa na cervene. Oblubili sme si spominany carmenere. Chuti pomerne jemne a nema ziadnu vyraznu dominantnu chut. Velmi lahko sa pije.

Auto a Santiago

Sobota bol Zuzkin posledny den v Chile a tak sme zo Santa Cruz ficali rovno na santiagske letisko. Asi 30 km pred Santiagom s nasim zamerom dojst s casovou rezervou na letisko prestalo suhlasil nase auto. Zovrela nam voda a nepomahali ziadne pokusy o resuscitaciu. Teplotu sme nevedeli znizit na rozumnu mieru, lebo aj pri volnobehu sa motor prehrieval. Vdaka Bohu bol asi o kilometer dalej server a benzinka, kde nam lokalnu borci dali za 3 hodiny chladenie do parady. Pokazil sa ventilator. Medzitym vsak uz Zuzka aj s Durom fujazdili na letisko taxikom.

Dura sme vydzvihli na letisku, urobili sme nakup a pobrali sa do sedla medzi Santiagom a Mendozou trochu aklimatizovat na dalsie vystupy. Nase auto vsak zjavne nemalo dobry den, kedze uz v Santiagu naznacovalo, ze chladenie vobec nie je cool. Po dialnici to vsak islo. Pri prvom vaznejsom stupani zacala teplota stupat a motor vydal zopar takych zvukov, ze ma potom prijemne prekvapilo, ze este nastartoval. Rozhodli sme sa pre navrat do Santiaga, kde to v pondelok dame opravit. Doplnili sme teda vyvretu vodu, dosli na benzinku a rozlozili sme sa na parkovisku za pumpou. Tam sme prespali ako skuseni kamionisti a skoro rano dosli do Santiaga. A tak sme tu.

Tento príspevok bol publikovaný dňa 23. January 2006 (Monday) o 3:35 v kategórii Chile, Santiago, Cesta. Autor: =maťo=. Reakcie na tento príspevok môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál. Môžete napísať reakciu alebo trackback z vášho webu.