Okrem drsnej prirody je na Patagonii zaujimava aj jej historia. Precitali sme zopar knih a toto z toho vyslo: Patagonia je obrovske uzemie s rozlohou 800.000km2 rozpresterajuce sa na uzemi Chile a Argentiny. Za severnu hranicu Patagonie sa povazuju dve rieky, Bio Bio na cilskej a Colorado na Argentinskej strane, zo zvysnych troch stran tvori hranicu nekonecny ocean.

Pred prichodom europanov zili na uzemi Patagonie rozne indianske kmene - Mapuche, Arauca, Selk´man… Zili prevazne kocovnym zivotom lovcov a rybarov. Patagonia bola objavena pre civilizovany svet po Kolumbovom objaveni noveho svetadiela. V roku 1520 zakotvil v zalive San Julian (na mape Puerto Santa Cruz) Fernando de Magallanes na svojej ceste za korenim Azie a domorodcov nazval Patagoncami pretoze sa zdali byt velki ako obri, s obrovskymi nohami. V oktobri objavil prieliv do Pacifiku nesuci jeho meno a pokracoval dalej za svojim cielom a napriek jeho smrti sa v roku 1522 vyprava vratila do Spanielska - prva cesta okolo sveta bolo ukoncena.

V najblizsich storociach sa pre Patagoniu neudialo prilis vela podstatnych veci, kedze pozornost spanielskej koruny sa sustredila na vydatne loziska striebra a zlata v Peru, Ekvadore a Chile. Lode nalozene bohatstvom noveho sveta a piratske posadky plaviace sa popri pobrezi iba zdialky pozorovali novu krajinu, obcas doplniac zasoby vody ci prezimujuc v dobre chranenom zalive. Neustale utoky piratov vsak postupne prinutili Spanielsko k uvaham o koloniach v Patagonii, ktore by mali chranit vzacny tovar. Prve pokusy sa vsak skoncili naozaj katastrofalne. Kolonisit neboli pripraveni na tvrde prirodne podmienky a koruna nemienila kolonie podporovat. V roku 1581 vyprava 23 lodi a 3000 ludmi na palube vyrazila zo Spanielska ale burky, pirati a vzbury zposobili ze do Cabo Virgenes (zaciatok Magallanesovej uziny) prislo iba 5 lodi a 500 ludmi. Ciudad de Nombre de Jesus, ktore zalozili nebolo schopne prezit a po osmich rokoch zaniklo. Niektori stastlivci sa vratili domov, vacsina vsak pomrela na rozne choroby ale hlavne od hladu. Zopar dalsich vyprav postihol podobny osud a nadsenie osidlovat Patagoniu vyrazne pokleslo. Najjuznejsou usadlostou na cele storocie tak zostala Carmen de Patagones (na mape Viedma) zalozena v 1779m, v roku 1820 sa mohla popysit 470 obyvatelmi.

Napriek nelutosnym podmienkam na kolonizaciu, neznama krajina lakala objavitelov z celeho sveta. Po moreplavcoch (John byron, 1764; James Cook, 1775, Fitz Roy,1832) prisli k slovu aj suchozmensky objavitelia - Musters, Moreno, Pratt po ktorych su pomenovane ulice v kazdom meste.

Co nedalo dobrodruhom spavat boli povesti o “mestach plnych zlata”, kolonisti zase videli v Patagonii zaslubenu zem kde by mohli vykonovat absolutnu nabozensku a kulturnu slobodu. Ohnova zem sa v polovici 19 storocia stala vyhladavanym cielom zlatokopov, co viedlo k castym nepriatelskym stretom s domorodcami. Opacnym pristupom k miestnemu obyvatelstvu sa prezetovanli kolonisti z Walesu, ktori v 1865 zalozili Rawson. Zaciatky boli aj pre nich velmi tazke ale dobre vztahi s domordcami im umoznili naucit sa prezit v tejto krajine a postipne zdokonalovat svoje zrucnosti vo farmaceni a chove zvierat. Walesska komunita je aj v dnesenj dobe velmi citelna v danej oblasti.

V tomto obdobi boli uz Chile aj Argentina nezavisle od spanielskej koruny, vdaka tazeniu Jose de San Martina v roku 1818. Punta Arenas, zalozene 1869, rychlo prosperovalo vdaka obchodnym cestam cez Magallenaesovu uzinu, prevazne na zapadne pobrezie Kalifornie.

V polovici 19.storocia boli na Patagoniu privezene ovce a zacal sa obrovsky boom estancii - rozlahlych rancov na chov oviec a dobytka. Patagonia sa stala hlavnym exporterom vlny do celeho sveta a roky 1870-1910 boli rokmi bohatstva a rastu, prevazne vsak bohatych vlastnikov pody z Buenos Aires. Vznik estancii a volny pohyb dobytka po pampe znamenal caste boje s domorodcami, ktori boli neunavne prenasledovani ako zver a v “kampani puste” 1879-1884 finalne porazeni. Z tejto smutnej vojny vzislo tych zopar hrdinov, ktorych Argentina ma a ich kontraverzne sochy stoja na namestiach, pred ocami potomkov povodnych obyvatelov. Chov dobytka mal na svedomi nekontrolovane vypalovanie lesov a postupne vymyznutie divej zvere, milionove stada dobytka narusili ekologicku rovnovahu a z pampy sa postupne stavala pust. Z roznych pricin (politika, zaujmove skupiny) sa okolo prosperujuceho chovu dobytka nevytvoril ziadny spracovatelsky priemysel a tak po svetovych krizach po prvej svetovej vojne mnozstvo estancii zbankrotovalo a krajina opat zostala opustena.

V dnesnej dobe je pampa rovnako opustena ako pred 150 rokmi, explozia sopky Hudson v 1991 a popolcekovy spad s nou spojeny znamenala koniec aj pre tie najvytrvalejsie estancie. Ekologia je po odchode oviec a dobytka ohrozena tazbou ropy, ktora ale na druyhej strane zabezpecuje Argentine sebestacnost a naozaj nizke ceny (12-18 Sk za liter). Ozivenie prichadza v podobe turizmu, male mestecka na upati And zazivaju boom a postupne sa pridavaju aj doteraz zavrete estancie, ponukajuce moznost oddychu “kde mobil nezvoni, internet nefunguje a posta chodi raz za tyzden.

Tento príspevok bol publikovaný dňa 26. January 2006 (Thursday) o 21:44 v kategórii Chile, Argentína. Autor: Mataj. Reakcie na tento príspevok môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál. Môžete napísať reakciu alebo trackback z vášho webu.