O neuspechoch sa pise tazko, ale aj to k horam patri a nezdolanie jedneho kopca neznamena vsetko. Mame za sebou krasne aj mizerne zazitky spod najvyzsej aktivnej sopky sveta, druheho najvyzsieho vrcholu juznej hemisfery Ojos del Salado 6893m.

Ojos del Salado, je pomerne malo znama sopka nachadzajuca sa na v najsuchsej pusti sveta Atacame na Chilsko - Argentinskej hranici. Dovod, preco sme sa pre nu rozhodli bol ten, ze nie je priliz technicky narocna a ze po dobrej aklimatizacii je zdolatelna. Jasne, ze ciselko 6893m nam tiez chcelo zdvyhnut svoje sebavedomie. Slape sa sopecnou sutou a cez mensie ladovcove pole az na okraj kratera odkial je to lahkou lezeckou pasazou asi 50 m na vrchol.

 

Takto sme si to vsetko pekne predstavovali. Po nasich skusenostiach so Zuzkou na Licancabure (5916m), sme si povedali, ze tomu dame pokus. Volkswagen Touareg minuly rok vysiel na tomto kopci do vysky 6350m. My teda musime byt lepsi! Aklimatizovalo sa nam dobre, aj ked na kazdeho z nas dopadla daka mensia kriza ako bolest hlavy, zaludka, pre-plynatelnost traviacej sustavy (s Matom sme sa jednu noc takmer udusili vlastnymi prdmi), sracka, ale tak to uz vo vysokych vyskach chodi.

Z mestecka Copiapo sa vyrazi smerom na medzinarodny prechod paso San Francisco (cca 4700m), kde sa nachadza jeden z najkrajsich chilskych klenotov - Laguna Verde. Toto slane jazero sa nachadza vo vyske 4200m a po 260 kilometroch drsnou pustou nam jasne tyrkisova farba jazera vyrazila dych. Asi 3m od jej brehu su prirodne termas vo forme malickych jazierok s cca 37 a 40 stupnovou vodou. Ked vam bude horuco, polezite si na hladine slaneho jazera ako v mrtvom mori. Fuuu…

Base camp Atacama vo vyske 5260m je naozaj grandiozny. Ma male refugio pre guida, variaci a relaxacny stan a zachodky, ake by si zelala nejadna chata u nas. Hore sa aklimatizovalo dalsich 5- 12 ludi. Medzi nimi aj rus Alexej, ktory si prisiel obzriet cestu na Ojos. Buduci rok chce spravit so svojou vlastnorucne spravenou Ladou Nivou novy rekord do vysky. Tvaril sa, ze to jeho samochod zvladne. My sme boli hrdi na nas starucky Jeep, ze nas vytiahol az sem. Bol to skvely vykon prekonat hlboke pieskove kolaje svahom vo vyske 5100m.

Pocasie nam prialo a my sme boli stastni z rychlej a dobrej aklimatizacie. Cez den teplota vystupala hravo na 10C, ale na slnku to bol cisty upek a mali sme pocit ze sme v Chorvatsku pri mori. Vecer pred nasim dnom, kedy sme sa chystali zautocit, sme za 2:45h “vybehli” dalsich 600 vyskovych metrov do refugia Tejos 5837m. Toto refugio je najvyzsie refugio na svete vobec. Ma 6 posteli a dalsi konfortny priestor na zemi.

Zial poobede sa v oblasti Ojosu sformoval meteorologicky jav “invierno boliviano” (bolivijska zima). Behom 15 minut sa prizenu brutalne oblaky a strhne sa riadna snehova burka so vsim vsudy. Normalne trva okolo hodiny. Nanestastie tato nasa trvala cely zvysok popoludnia az do 1nej rana. Za tento cas napadlo od 10 do 25 cm snehu. To nas dost zaskocilo. Ratali sme sice s teplotami do -25C, ale aj so suchom. Za predpokladu stabilneho pocasia, ake bolo posledne dva tyzdne, by nam stacilo vyjst az okolo 6tej rano, kedy sa zacina vyraznejsie oteplovat a za jasneho slnecneho pocasia vydusit na vrchol za 8 hodin. Pri tomto menej stabilnom pocasi, ktore sa zvykne pokazit okolo 3tej nam bolo treba vyrazit skor a v nepreslapanom snehu by nam vystup trval 10 hodin. To znamenalo vyrazit o 4tej rano v brutalnej kose a snehu. Obaval som sa, ze bez plastovych topanok a kvalitnejsich rukavic, by sme sa s nasou vystrojou dostali za unosnu hranicu rizika. Zdravie mame predsa len jedno.

V pondelok sme teda zavelili na ustup do zakladneho tabora a zvazovali sme dalsiu moznost zautocit na vrchol v stredu. Po niekolkohodinovej diskusii sme sa rozhodli utok na vrchol nezopakovat. Dovody boli:

• sneh sa sice topil, ale poobede prisla dalsia burka a bolo riziko, ze podobne pocasie pretva najblizsie dni
• minula sa nam pitna voda, ktoru sme minuli rychlejsie ako sme predpokladali. Najblizsia voda na varenie bola 30km dalej pri Lagune Verde na co sme nemali dostatok benzinu. V tabore nebol uz nikto, kto by nam vodu dal
• ja, Mataj a Mato sme uz nemali akukolvek motivaciu, aby sme sa zautocili znova. Vyska je vyska a cloveka to stoji ohromne vela sil, aby spal, jedol a hybal sa. Mame radi hory, ale bolet nemusia..

No a tak sme zisli dole do termasov k lagune Verde. Po styroch hodinach v termalnej vode, za jasnej hviezdnej oblohy, nas mohli natierat. Ani v piestanoch po sprche na Eve sme neboli take handry. Teraz sme na plazi v La Serene. Sanko nam po dvoch mesiacoch skolenia vcera predviedol bravurnu grilovacku. Dnes vecer planujeme navstivit observatorium a presvedcit sa, preco su tu na 500km 2 najvacsie teleskopy sveta a dalsich asi 10 velkych observatorii vyznamnych svetovych institucii. Pomaly sa balime, chalani v sobotu odlietaju, takze maju momentalne plnu hlavu starosti, co im maju mamy doma navarit. Ja uz browsujem po profesii, ale este tyzden budem uzivat, ako rozbijeme chilanov na Davis Cupe

————————————————————————-

Organizacia vystupu
Pre tych ktorych to zaujima zopar technickych detailov, ako zautocit na Ojos del Salado. Kamarati z expedicie Las Cumbres, totiz vcera museli koli logistickym tazkostiam vcera vystup zrusit, co nam je velmi luto.

Povolenia:
Potrebujete povolenie na vystup v hranicnom pasme z DIFROLU. Na ich stranke je kompletne popisane ake udaje potrebuju. Nam ho pomohla vybavit Nelly Lopez z Gobierno Regional de Atacama. Trva to do 5 dni a je zadarmo.

Druhe povolenie stoji 160 USD a kupuje sa v Copiapo u agentury Aventurismo. Tato agentura od minuleho roka ma licenciu na spravu oblasti Ojos del Salado. Ma tiez dolezite podmienky na vyvoj oblasti. Preto uz teraz vsetci lezci dostanu vysielacky na spojenie s guidom, ktory tiez sluzi ako pripadny zachranca, radca a kamarat. Planuje sa do roka vylepsit refugio Atacama a vybudovat hosteleriu pri termasoch. V agenture vam daju kopec uzitocnych rad.

Voda:
V oblasti nie je ziadna pitna voda a tu si treba vsetku priniest z Copiapa. My sme uvazovali ze vystacime so 4l na hlavu a den. Spotreba bola 5.5 litra aj s varenim. Pit je na dobru aklimatizaciu kriticky dolezite. Vodu na varenie je mozne docerpat iba pri Lagune Verde, ale jej kvalita nieje 100%. Najdete ju asi 2.5 km za Carabiniero Statio za malym mostom. Asi 30 metrov od cesty na pravej strane je male potrubie odkial vyteka.

Doprava:
Nemate ziadnu sancu sa dopravit do zakladneho tabora bez vlastnej dopravy alebo bez prenajatej stvorkolky. Auto z pozicovne stoji okolo 120 -150 USD na jeden den. Posledna moznost je zaplatit agenture 500 USD na auto za spiatocny listok co vas riadne vycucne. Auto musi mat pohon 4×4!!! Na celej 600km trase nieje ziadna benzinka. My sme mali spotrebu 14l/100km, co bolo asi o 15% viac ako normalne a brali sme dve rezervne nadrze, ktore sme si museli kupit. Ostalo nam 15litrov zo 100 branych. 2 rezervy su nevyhynutnost. Cesta je zla, hlavne smerom cez lagunu Santa Rosa. Sanca ze opravite defekt niekde po ceste je takmer nulova. No a kedze musite zobrat kopec vody a benzinu, s malym autom nemate sancu.

Pocasie:
Takmer na 100% je vzdy od tretej rano do 3tej poobede uplne jasne pocasie. Najchladnejsie je okolo 4tej rano, kedy na Atacame moze byt -10 a na Tejos -25C. Z toho co som pochopil od guida, asi 50% casu v lete je stabilne slnecne pocasie cely den. Na druhych 50% moze prist poobede spominane invierno boliviano a white-out za 15 minut. Oblacnost sa zacne spravidla vyvijat okolo 13.00, ale rychlost udretia sa odhadnut absolutne neda.

Tento príspevok bol publikovaný dňa 1. February 2006 (Wednesday) o 21:43 v kategórii Chile, Atacama a Altiplano, Trek, Ojos del Saldo. Autor: Ďuri. Reakcie na tento príspevok môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál. Môžete napísať reakciu alebo trackback z vášho webu.