Patagonia nie je len uzasna priroda, hory, ale aj mnoho dalsich zaujimavosti a kras : ), ktore nas zaujali pocas cestovania. Trosku zahryzneme do tajov kulinarskych a tymto prispevkom istotne nebudeme hladit srdcia vegetarianov.

 

Narodnym jedlom Argentiny a najdolezitejsou zlozkou jedalneho listka, najme v oblasti Patagonie, je parilla/asado – maso upravene na grille. Parilla znamena grilovanie rozneho masa - parocky, klobasky, kuriatko, hovadzina, bravcovina, krvavnicky, zlazy… Asado je podmnozina parilly a predstavuje vyhradne grilovanie hovadzieho, pripadne jahnacieho osoleneho masa, vacsinou bez akychkolvek korenin. Ale ked sa uz prida korenie tak je to chimichurri (olivovy olej, sol, cesnak, chili paparika, ocot, bobkovy list, vsetko zmiesane spolu) pripadne ine marinady s olivovym olejom. V Patagonii je specialitou cordero patagonico (patagonska jahnaciana). Duri by vedel o svojom cordere patagonico basnit a basnit : )

V Argentine chlap nie je chlapom ak nevie priravit poriadne asado - parillu. Ide o urcity ritual, sucast lokalneho zivota a tradicia, ktora neodmyslitelne patri k stretnutiu s priatelmi, v mnohych rodinach je parilla/asado pravidelnym jedlom nedelneho obedu. Samozrejme nam masozravcom to nedalo a specialitku sme museli ihned skusit. Najskor to bolo vo forme ochutnavky parilladas z restauracii, ale neskor sme sa pochlapili a zacali sme vlastne parillovanie : ). Moja prva ochutnavka (bife de lomo – cast hovadzieho masa) v San Martine… hmmmmm mierne prepeceny. Sice to bolo pred par tyzdnami vidim ho na tanieri : ) kusok maska na vrchu speceny, jemne ochuteny, velmi stavnaty (na tanieri ostalo jazierko…krvi), huste, pruzne masko… Nasledovali dalsie a dalsie ochutnavky az nastal cas stat sa chlapmi a spravit si parillu sami.

V patagonskych kempoch (okrem tych na trekoch) je doslova na kazdy stan jeden gril a uz pri vstupe do kempu sa na nastevnikov usmieva vreco s drevenym uhlim. Pripravu pahreby sme zvladli vynikajuco ale zaujimave to zacalo byt v carnicerii (masiarstve). Nabehli sme a zacali sme s tym co pozname – klobasky (chorizos) a krvavnicky (morcillas). Velmi sa osvedcili vzhladom na ich rychlu pripravu a schopnost utisit hladne jazyky - nutna podmienka na klud pri grilovani hlavneho jedla. V carnicerii su trpezlivi a radi vam vysvetlia, ake lahodne kusky hovadziny skryvaju v chladiacich boxoch. Takze, bife de lomo, bife ancho, bife angosto, lomito, cuadril, bife de chorizo, entrana… Po 15 minutach zmateni slovami sme opustali prve masiarstvo s taskou plnou par kil niecoho. Povzbudilo nas, ze pani stojaca za nami bez vahania zobrala zvysok masa, z koreho sa uslo aj nam a vcelku sa mu tesila - snad sme trafili dobre.

Hned prvy pokus ukazal, ze parilla ¨a la nasa vyprava¨ bude vzdy riadna prezieracka. Grilovali sme obrovsky kus masa rozdeleny na 5 kuskov pre lepsiu manipulaciu, masny z oboch stran co umoznilo vystavenie priamemu ohnu bez obavy o spalenie. Dlzku grilovania sme odhadovali ¨podla vetra¨ a postupne sme ochutnavali jednotlive casti. Niektore boli lepsie, ine nie az tak…. Zrejme sme veci trochu urychlili lebo sme vsetko zjedli a zabalili skor nez rodinka, ktora zacala sucasne na vedlajsom grile, este len ukoncovala prve maska. Tak sme sa obratili na nich o radu a pocas velmi druzneho rozhovoru neskoro do noci sme sa okrem inych veci dozvedeli, ze grilovanie asada trva tak min. hodku a viac - cize v ziadnom pripade nejde o fast-food. Pocas grilovania sa popija yerba mate zo spolocnej matesiny (plynovy horak sluzi cisto na zohrievanie vody na yerbu) a diskutuje sa na rozne temy. My sme si to trosku prisposobili a pocas grilovania sme popijali pivo (velmi chutne v litrovych flaskach), vinko a medzi recou vychutnavali chorizony a morcilly.

Pouceni prvou skusentostou a po rade lokalnych grilmajsterov sme pri dlasich pokusoch masiara pozdravili a vyslovili asado. A hned nam poukazoval uz iba 10 druhov masa a nie 30, pre este len dospievajucich chlapov velke ulahcenie rozhodovania. Bol som prijemne prekvapeny zo sposobu upravy masa pred predajom, pekne obrezu nevhodne mastne casti resp. okrajove casti masa so slachami…. vobec nie ako u nas kde sa snazia vsetko zakryt.

Vcera, ku koncu nasho cestovania sa nam podarila zatial najlepsia parilla. Podmienky boli idealne - hlad nebol preveliky, casu bolo dost a aj masko sa ukazalo byt velmi kvalitne. Uvodne klobasky uspokojili prvych nedockavcov zatial co sa masko pomaly pieklo, sem-tam prevratene a posolene. Po zhruba pol druha hodine sme rozkrojili prvy steak. Bol nadhere makkucky a plny stavy….len sa tak rozplyval na jazyku. K tomu iba zeleninovy salat, aby skoro dve kila masa nasli miesto v zaludku. Dokonca sme vynechali aj velmi oblubene grilovane paradajky.

Po dvoch mesiacoch sme zlahka prenikli do tajov patagonskeho asada a urcite budeme v nasich pokusoch pokracovat aj doma, podporovany miestnymi skusenostami ako aj literaturou.

Tento príspevok bol publikovaný dňa 1. February 2006 (Wednesday) o 21:20 v kategórii Chile, Argentína, Fotky. Autor: Šaňo. Reakcie na tento príspevok môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál. Môžete napísať reakciu alebo trackback z vášho webu.