Chalani uz odisli a mne ostalo bremeno v podobe nasho Jeepu. Kupovali sme ho s cielom, aby sa nerozpadlo a doviezlo nas naspat do Santiaga, co sa mu podarilo. To bol zaklad uspechu a za tohto predpokladu sme vedeli ze sa nam oplatilo auto kupit. Bolo to lacnejsie ako si auto pozicat. No a kedze bolo este pojazdne, som ho aj predal.

V novinach, ani na internete sme predaj auta neinzerovali. Bolo to zbytocne, lebo sme sa nezdrziavali na jednom mieste. Asi dva tyzdne pred predajom sme na auto vycapili plagat, ze ho chceme predat. Oslovilo nas zopar ludi, ale ich zaujem sa nam nevidel 100% seriozny. Do Santiaga som vyrazil v pondelok rano, plny optimizmu. Mal som v plane oslovit ludi v “Parque Automototriz” cize na takych miestnych obrovskych trhoch s autami, kde sa na jednom mieste zdruzuje viacero obchodnikov. Na par miestach som chcel vyzistit cenu a vecer to za najlepsiu ponuku predat. Slo to dobre. Hned v prvom som bol s chlapikom dohodnuty, ze by ho kupil za asi 2.800 USD. Az ma to poptesilo. No zrazu si vsimol prasknute celno sklo a cena bola okamzite dole na 2.000 USD.

Treba povedat, ze okrem prasknuteho skla, co nam sposobil ustreleny kamen od kamiona, malo auto viacej vad. Tiekol nam olej zo servo-riadenia, klepotal nam jeden ventil a kopec drobnych mechanickych chyb. Auto uz malo svoje roky a tak nie kazdy mal o take stare auto zaujem. Obchodnici boli strasne vychcani. Kazdy sa hned pytal, aka je moja uplne-uplne najnizsia cena, za ktoru som ochotny auto predat. Ked sme sa nakoniec na cene dohodli, vtedy si zrazu vsimli, ze auto ma rozbite sklo, tece olej, ze ma motor zly zvuk. A uz to slo v jednom kole. Zacali vymyslat, ze v takomto stave to za taku vysoku cenu nekupia, ze oni to takto nepredaju a musel som dalej znizovat cenu. No a ked sme sa dohodli na novej nizsej cene, zrazu zacali vymyslat, ze budu mat peniaze az koncom tyzdna…. Proste stale nieco vymyslali stale dokola. A tak som to vacsinou nevydrzal a siel som dalej.

Cesta bola dlha. V Santiagu som najazdil za dva dni predaja asi 250km a obehal som snad okolo 40 obchdnikov. Vacsina posobila na tych velkych trhoch, ale obehal som aj par takych, co mali sukromne autobazare. Zdalo sa mi, ze vacsina boli podvodnici, spekulanti a ludia pofidernej natury. A to vsetko na miestach, kde sa cudzinci radsej ani neukazu. Bal som sa, ze keby som nejakemu predal auto, za rohom by ma obral daky komplic o vsetky prachy. Na jednom trhu mi dokonca jeden sympaticky chalanisko, poradil, aby som co najrychlejsie odtial vypadol, lebo by som mohol mat problemy.

Na druhy den, ked uz som mal dohodnuty obchod, som zistil, ze mi chybaju papiere od technickej a emisnej kontroly, ktore nam ukradli v Pucone. To mi akurat bolo treba. Auto v tomto stave nebolo schopne prejst novymi kontrolami, a tak som musel podplacat, aby som papiere dostal. Nastastie, korupcia nekvitne len na Slovensku . Auto som nakoniec predal hlboko pod cenu, chlapikovi, ktoremu som absolutne doveroval. Zaplatil mi 1900 USD. Stretli sme sa s nim, ked sme kupovali auto a bol nam velmi sympaticky. Bez mihnutia oka mi vypisal sek na 1.000.000 chilskych pesos. Trocha som mal sice bobky, ci je ten sek kryty, ale vsetko dobre dopadlo. Sek som vykesoval, pesos zamenil za dolare a dobre uschoval.

Teraz, sa uz kompletne venujem priprave nasho daviscupoveho timu na zapas proti Chile. Uzivam si pohody miestnej vinarskej haciendy, kde je vyprava ubytovana a zucastnujem sa oficialit, recepcii a hram tenis. Vcera bol dokonca aj clanok so mnou v chilskych novinach, ako sme cestovali v patagonii. Takze, nesledujte len olympiadu, ale drzte palce aj tenisu.

—————————————————
Este zopar technickych detailov ako predat auto.

V prvom rade treba vsetky dokumenty o ktorych som pisal pri kupe auta. Tie si zaobstarajte este predtym ako auto pojdete predavat. V pripade, ze nemate cas, auto viete predat pod cenu za jeden den. Ak mate cas, je lepsie ked predaj inzerujete v novinach ako el Mercurio alebo na internete. Podobne, mozte nechat auto u nejakeho predajcu na jednom z trhov a on vam auto vyglancuje na predaj. Obrat aut maju dobry a je dost pravdepodobne, ze do 3 tyzdnov auto preda. Mozte tak dostat aj o 500 - 800 USD viac, ako ked to strelite rovno obchodnikovi. Za sprostredkovanie obchodu sa berie 5%, alebo fixna suma.

V pripade, ze auto “predate” obchodnikovi ako som to spravil ja, nepodpisujete kupno-predajnu zmluvu. Auto majitela neprepisuje, ale obchodnikovi podpisujete dokument, v ktorom mu davate pravo auto predat. Vas uz dalej nezaujima za aku cenu obchodnik auto predal. Nechal som mu vsetky originaly dokumentov, takze je lepsie, ked si pred predajom urobite aj kopie (co som ja zial neurobil). Auto formalne zmeni majitela az ked ho obchodnik preda inemu klientovi. Jediny problem nastane, ked obchodnik nepreda auto za 3 mesiace. Mne vyprsi platnost docastneho RUT (localne cislo social security) a obchodnik bude musiet auto prepisat sam na seba, ale to je uz jeho starost.

Velke aj male autobazare najdete (a je ich tam aspon 30) na juhozapadnej casti mestskeho okruhu “Avenida Americo Vespucio“.

Ja osobne mozem mojho obchodnika velmi VELMI doporucit. Vola sa Andres Morales (andremorales@donauto.cl) a jeho bazarik je na rohu Americo Vespucio a Emilia Tellez. Svoje auta inzeruje vzdy na www.chileautos.cl a ja som zvedavy, za kolko nasho tatosa ponukne. V pripade, ze by ste u neho auto kupili, urcite ho odkupi aj naspat. Treba ratat asi 2.000 USD stratu. Nasa strata bola 2.300 USD, ale auto sa aj poriadne znicilo, takze je to priatelne. Pozicanie by nas vyslo minimalne dvojnasobok.

Tento príspevok bol publikovaný dňa 8. February 2006 (Wednesday) o 21:53 v kategórii Chile, Santiago, Kupovanie auta. Autor: Ďuri. Reakcie na tento príspevok môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál. Môžete napísať reakciu alebo trackback z vášho webu.